Nový zákon o pôde má množstvo úskalí. Ak chcete predať vlastný pozemok, musíte mať aj elektronický občiansky preukaz.
poda
 
Ochraňuje pôdu?: Vláda Roberta Fica zákon pretlačila, podľa kritikov však uľahčí zahraničným investorom, obchodníkom či investičným skupinám skupovanie pôdy.Foto: TASR
 

Ak si myslíte, že svoju vlastnú poľnohospodársku pôdu môžete predať tomu, kto vám za ňu ponúkne najviac, ste na veľkom omyle. Nový zákon vám to nedovolí.

Pozemok na predaj treba nahlásiť na 15 dní v registri pozemkov.Kúpiť ho môžu len ľudia a firmy podnikajúce minimálne tri roky v poľnohospodárstve, pričom predkupné právo majú záujemcovia z danej, prípadne susednej obce.

Iba elektronicky

Právna norma z dielne Smeru, ktorá vraj má zabrániť cudzincom skupovať slovenskú pôdu, už ukazuje svoju pravú tvár. Nielenže pokladá súkromné vlastníctvo občanov za historické dedičstvo celého štátu, ale ešte podľa kritikov nahráva veľkopodnikateľom v poľnohospodárstve a šikanuje malých vlastníkov pôdy.

Zákon už rieši aj Ústavný súd. Ak chcete predať poľnohospodársku pôdu, tak musíte svoj zámer zapísať v registri ministerstva pôdohospodárstva. Má to však háčik. Musíte mať elektronický občiansky preukaz.

„Systém skoro dva týždne nefungoval. Hoci o tom zákon priamo nehovorí, register si pýta elektronický občiansky preukaz. Sami si to tak navrhli,“ krúti hlavou poslanec Alojz Hlina, podľa ktorého je to mimoriadne nefér.

„Aj babka niekde z Čremošného, keď chce predať políčko, musí mať takýto preukaz. Čiže si ho musí ísť vybaviť na políciu. Áno, môže niekoho aj splnomocniť. Ale aj vtedy musí ísť k notárovi a spraviť splnomocnenie,“ vysvetľuje Hlina.

Podobne to vidí aj poslanec Martin Chren, ktorý dal zákon na posúdenie Ústavnému súdu. „Je to šikanovanie a zároveň ďalšia neprimeraná komplikácia,“ myslí si. A ako povinný elektronický preukaz s čítačkou vysvetľuje ministerstvo pôdohospodárstva?

„Je nevyhnutné, aby každý používateľ bol jednoznačne identifikovaný a autentifikovaný, na čo Slovenská republika poskytuje každému občanovi bezplatný prístup a e-schránku.

Týmto spôsobom bude eliminované množstvo potenciálnych neautorizovaných prístupov a vnášaných nerelevantných dát,“ tvrdí hovorca rezortu Peter Hajnala. V reakcii na komplikácie s predajom sa ozvali realitné kancelárie, že sa budú venovať aj takýmto predajom. Určite však nie zadarmo.

Len Windows

Ďalší háčik sme objavili priamo na stránke registra. Aby vám v počítači vôbec fungoval, okrem elektronického občianskeho musíte mať operačný systém Windows od spoločnosti Microsoft. Žiaden iný nefunguje. Ani Apple, ani Linux či Android v tablete. Ministerstvo pôdohospodárstva nás s námietkou odkázalo na rezort vnútra. A to zas na Národnú agentúru pre sieťové a elektronické služby. Tá sa nám k problému nevyjadrila.

Nebolo by to však prvýkrát, čo štátny systém funguje len pod jedným operačným systémom či programom. Napríklad mapa katastrálneho úradu na svoje zobrazenie podporuje iba Internet Explorer tiež od Microsoftu.

Obmedzuje vlastníctvo?

Okrem byrokratických a technických obštrukcií však zákon má podľa odborníkov aj ďalšie vážne nedostatky. „Tým, že zákon zakotvil predkupné právo poľnohospodárskym podnikom, spôsobil dve znevýhodnenia vlastníkov pôdy."

"Obmedzil vlastnícke práva, lebo nemôžem predať tomu, komu chcem. Nemôžem darovať, komu chcem. Prečo by som nemohol darovať kus zeme susedovi, ktorého poznám roky, pričom on mi môže pomôcť inak?“ pýta sa právnik Ján Marônek zo spoločnosti M2 Business.

Druhým znevýhodnením má byť umelé zníženie ceny pôdy. „Čím je menej záujemcov, tak je logicky aj nižšia cena. A zákon stanovil, že pôdu môžu nadobúdať iba družstvá a poľnohospodárske podniky. V tomto prípade je teda záujemcov menej.“

Rozhodne súd

Práve obmedzenie vlastníctva je jedným z dôvodov, prečo sa zákon ocitol na Ústavnom súde. „Porušuje sedem článkov ústavy. Je v rozpore s princípom právneho štátu. Vlastníkov výrazne obmedzuje v slobode výberu kupujúceho a tým v maximalizácii profitu,“ vysvetľuje poslanec Martin Chren. Norma vraj tiež neprimerane zvýhodňuje tých podnikateľov, ktorí sú v obci predávajúceho.

„Zákon obmedzuje právo na slobodu podnikania, výrazne deformuje trh s poľnohospodárskymi pozemkami. Je obmedzená aj sloboda podnikania pre spoločnosti, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve menej ako tri roky alebo sú mladšie ako desať rokov,“ vypočítava Chren problémy zákona.

Ako dodáva, norma škodí tým, že zvýhodňuje určité subjekty na trhu. Podanie už bolo pridelené sudcovi spravodajcovi. Ústavný súd však nemá lehoty, do ktorých musí rozhodnúť.

Nahráva finančným skupinám

Právnik Marônek vidí zádrh aj v samotnom registri pozemkov na predaj. „Opomína sa právo na isté súkromie. Ak chcem niečo predať, tak prečo by mal niekto iný vedieť, že to vôbec vlastním, prečo by sa malo zverejňovať, že to chcem predať, za koľko to chcem predať?“ kladie si otázku Marônek. Podľa neho sú to citlivé informácie.

„Povinnosť ich zverejňovania na úradnej tabuli obce alebo na webe ministerstva sa mi zdá nekorektná. Žiaľ, tieto znevýhodnenia - najmä pokles ceny - postihne obyčajných ľudí, ktorí mnohokrát ani nevedia, kde majú roztrúsenú pôdu,“ myslí si. „Keby tento zákon písali veľkostatkári a veľkodružstevníci, nevyzeral by inak, ako je urobený dnes,“ kritizoval zákon Chren pri jeho schvaľovaní.

Nepáčilo sa mu ani neustále argumentovanie ochranou slovenskej pôdy. „Ochrániť pôdu znamená - pre zhruba dva milióny obyčajných ľudí - ochudobniť a ožobráčiť ich o hodnotu ich pôdy. Tento zákon povedie k tomu, že práve tí obyčajní ľudia, ktorí sú nútení takmer za facku prenajímať poľnohospodársku pôdu, za ňu dostanú oveľa menej.

Pretože tí, ktorí si ju od nich prenajímajú, budú vedieť, že im nemusia platiť nič, pretože nebudú mať možnosť nikomu inému ju predať. Ešte aj pri predaji dostanú oveľa menej. A kto na tomto zákone zarobí? Veľkostatkári a finančné skupiny,“ kritizoval predkladateľov zo Smeru poslanec Chren.

Slovenskú pôdu neochráni

Podobne to vidí aj Marônek. Podľa neho zákon vôbec nerieši vstup zahraničnej osoby do družstva alebo poľnohospodárskeho podniku. „Najväčšie riziko vidím v tom, že do družstiev, poľnohospodárskych a farmárskych podnikov, ktoré majú v nájme stovky až tisíce hektárov pôdy, vstúpia investori. Hodnota družstva je najmä v tom, že má zazmluvnenú pôdu za smiešne nájomné.

Lenže samotné družstvo alebo jeho podiel môže byť na predaj. Inak povedané, ako investor nebudem predsa skupovať pôdu od jednotlivých vlastníkov. Je pre mňa výhodnejšie kúpiť samotné družstvo aj s prenajatou alebo vlastnenou pôdou,“ objasňuje právnik. Pôdu môže síce vlastniť slovenské družstvo, ale niekto iný môže vlastniť družstvo.

„Nový zákon priamo zakladá predkupné právo takýmto družstvám, poľnohospodárskym podnikom a spoločnostiam,“ dodáva. V praxi teda musí vlastník najskôr ponúknuť pozemok družstvu v obci. Aj v prípade, že by oň mal záujem niekto iný za vyššiu cenu, vyhráva družstvo.

„Zákon tak umožňuje získať pôdu poľnohospodárskym podnikom a firmám, ktoré okrem iného majú vždy prehľad o tom, kto predáva, čo predáva a za koľko predáva. Podľa mňa v súčasnosti je už väčšina takýchto poľnohospodárskych podnikov v rukách investorov, ktorí môžu svoje vlastníctvo previesť, na koho chcú. Aj na zahraničnú osobu bez obmedzení,“ dodáva Marônek.

Stačí kúpiť družstvo

Zákonodarca podľa neho, buď úmyselne, alebo neúmyselne, zabudol určiť prekážky pri predaji podielov družstiev. „V súčasnosti si môžem kúpiť napríklad pasienok za dvetisíc eur len vtedy, ak preukážem, že na pôde hospodárim určitý čas a splním ďalšie podmienky. No iný človek, aj cudzinec, môže získať tisícky hektárov najúrodnejšej pôdy."

"Stačí mu len kúpiť podiel v družstve či vo farmárskej spoločnosti. Zákon nepozná obmedzenia v tomto smere,“ spochybňuje snahu chrániť pôdu pred rozpredaním cudzincom, ktorou sa ministerstvo oháňalo.

„Práve naopak, zahraničným subjektom, obchodníkom, investičným skupinám sa umožnilo ľahšie skupovanie pôdy,“ vraví Marônek s tým, že doteraz to ani nehrozilo. Podľa neho skomplikuje zákon život akurát obyčajným ľuďom, ktorí si chcú sceliť svoje políčka.

Ako funguje zákon o pôde

  • poľnohospodárskym pozemkom nie je záhrada, pozemok v zastavanom území obce či pozemok určený na iné ako poľnohospodárske účely
  • predajca musí zverejniť ponuku na prevod vlastníctva na 15 dní v registri na webe ministerstva pôdohospodárstva a na informačnej tabuli v obci 
  • súčasťou ponuky musí byť aj požadovaná cena
  • kupcom môže byť len človek, ktorý vykonáva poľnohospodársku činnosť najmenej tri roky a má trvalý pobyt na Slovensku alebo sídlo firmy najmenej 10 rokov 
  • prednosť má podnikateľ z obce, kde sa pozemok nachádza, a po ňom podnikateľ zo susednej obce 
  • kupec musí podať na okresný úrad žiadosť o overenie nadobúdania vlastníctva pozemku, úrad má 30 až 60 dní na vydanie osvedčenia 
  • bez tohto postupu môže majiteľ previesť pozemok na človeka, ktorý vykonáva poľnohospodársku výrobu najmenej tri roky priamo v obci, kde sa pozemok nachádza, spoluvlastníkovi pozemku či blízkej alebo príbuznej osobe